Jeden zo zakladajúcich členov Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska a výrobca vína, Martin Pomfy, nám vysvetlil aká je situácia vo vinárstve na Slovensku. Prezradil, s akými problémami sa musia výrobcovia potýkať, čo im sťažuje podmienky, ale aj čo by v budúcnosti mohlo zlepšiť aktuálnu situáciu. Takýto komplexný prehľad by mal mať každý milovník vína, ktorý sa zaujíma o kvalitné víno a budúcnosť tohto dlhoročného slovenského remesla
Ako to vyzeralo vo vinárskom priemysle, keď ste ešte len začínali? Ako sa zmenila situácia oproti podmienkam pestovateľov predošlej generácie?
Keď som začínal s výrobou vína, drvivá väčšina vinárstiev sa zaoberala výrobou sudových vín. Vývojom sme sa všetci prepracovali k výrobe kvalitnejších vín, ktoré každý predáva pod svojou etiketou.
Z hľadiska pestovania hrozna sa situácia zmenila, nakoľko výmery produkčných plôch viníc sa radikálne zmenšili a vzniklo veľké množstvo nových vinárstiev. Kvôli tomu, že nie je žiadna kontrola pôvodu vína, výrazne klesol aj záujem o domáce hrozno, a žiaľ, je to aj výkupná cena, ktorá likviduje pestovateľov. Niektorí vinohradníci sú odkázaní na výkup hrozna, nakoľko nemajú druhotné spracovanie (nevyrábajú víno) a tých sa to týka najviac. Produkčné plochy viníc sa zmenšili z 37 500 ha na 7 710 ha (údaj z roku 2018). Počet vinárskych spoločností stúpol na viac ako 650, pričom v minulosti bol 6-násobne menší.
Jednoducho povedané je tu veľa vína, ktoré nie je slovenské a ten, kto pestuje hrozno sa zadlžuje a žiaľ, veľmi sa mu nedarí.
Aké meno má slovenské víno vo svete?
Slovenské víno je vo svete neznáme. Zväčša nepoznajú ani krajinu, niekedy si nás mýlia so Slovinskom. Nevedia, že máme starú tradíciu v pestovaní hrozna a výrobe vína.
Uprednostňujú slovenskí spotrebitelia zahraničné alebo lokálne vína?
Myslím si, že ak by sa slovenskí milovníci vína nedožadovali slovenských vín, tak by sme už dávno zanikli. Stále sa v určitej miere nájde lokalpatriotizmus, ktorý je ale obmedzený finančnými možnosťami Slovákov. Je však magická hranica 15 eur, kedy sa na 99% slovenský milovník vína rozhodne pre zahraničné vína. Domáci obchodníci s vínom prevažne ponúkajú vína z dovozu, nakoľko majú na nich vyššie marže a tým nie sú domáce vína až tak zaujímavé. Je to spôsobené odlišnou dotačnou politikou iných členských krajín EÚ. Zväčša sa jedná o národné podpory, pričom sa im podmienky na výrobu vín výrazne zlepšujú a nie sme im schopní konkurovať.
O aké druhy vína je na Slovensku najväčší záujem?
Ťažko na to odpovedať, ideálny stav je vtedy, ak kúpite čo najlepšie víno za čo najrozumnejšie peniaze. Chýba tu hodnotný systém výberu najlepších vín, ktorý by bol realizovaný svetovo uznávanými odborníkmi. Črtá sa nová súťaž vína Danube wine challenge, ktorá je pod patronátom OIV (Medzinárodná organizácia pre vinič a víno) a Španielskej únie enológov, ktorej verím.
Nakoľko je slovenský zákazník edukovaný o víne a jeho charakteristikách? Zaujímajú sa spotrebitelia viac o typ a chuť vína alebo o jeho pôvod (vinárstvo, z ktorého pochádza)?
Je čoraz viac milovníkov vína, ktorí majú väčší rozhľad a dostatočne rozumejú vínu. Neustále sa prizerá na medaile na fľašiach, ale tie nepovedia, či im to víno bude chutiť. hovoria iba o tom, že víno bolo na určitej súťaži a ako chutilo danej degustačnej komisii. Nevieme však ako dlho vydrží nazrievať, či je to ten typ vína, ktorý milovníkovi chutí, či je odrodové, či má vôbec tú hodnotu, za ktorú sa predáva a pod. Myslím si, že do určitej miery funguje patriotizmus a Slováci chcú kupovať slovenské víno. Zároveň som si však istý, že nik nechce byť klamaný dovezeným vínom pod slovenskou etiketou.
Čo považujete za najväčšie problémy v slovenskom vinárskom priemysle?
Že len veľmi malá časť vinárov pestuje hrozno, čo je prirodzené vo svete. Že je veľmi nízka výkupná cena hrozna. Ak hrozno vinár kúpi a vyrobí z neho víno, tak ho vyrobí podstatne lacnejšie ako vinohradník- vinár, čo je nelogické. Vinohradník musí kupovať drahú vinohradnícku pôdu, zamestnávať ľudí, kupovať drahú vinohradnícku techniku, prípravky na ošetrovanie vinice, hnojiť, riskovať ľadovec, mráz, škorce, daniele, diviaky, zlodejov a v neposlednom rade nekvalitný upršaný ročník, kedy hrozno hnije. Vinár nemusí realizovať generačné investície a pracovať vo vinici, stačí mu kúpiť hrozno za dumpingové ceny. Vyberie si hrozno aké chce, nemusí vziať hrozno od vinohradníka ako zvyčajne a vyrobí lacnejšie víno ako pestovateľ — vinár.
Jedným z najväčších problémov je, že sa nekontroluje víno z hľadiska pôvodu, a že sa nedávajú podpory najskôr do prvovýroby, až potom plničom vína. Či je to hrozno alebo iné komodity na trhu, treba začať chrániť trh a podporovať to naše “slovenské”. Potom môže byť nižšia nezamestnanosť, vyšší výber daní, dobrá krajinotvorba, zvýšený turistický ruch, ktorý je potrebný pre hoteliérstvo, gastro a pod. Toto všetko už dávno pochopili vo svete, ale my stále kupujeme tie ich produkty vyrobené pre východ.
Je pravda, že slovenských vinárov čaká jeden z najhorších rokov?
Jeden z najhorších rokov máme už aj dvakrát za sebou. Znížila sa spotreba kvalitnejších vín a zvýšila sa spotreba nekvalitných vín v supermarketoch, ktoré sú veľakrát pochybného pôvodu. Je malý záujem o slovenské hrozno, a ak záujem je, tak za veľmi nízke ceny. Predajcovia vína preferujú hlavne zahraničné vína, ktoré lacno nakúpia a draho predávajú, lebo nikto nemá predstavu koľko to môže stáť. Výmery rodiacich vinohradov na Slovensku každoročne klesajú aj pri určitej obnove.
Napriek tomu sa stále dá vyrobiť veľmi dobré slovenské víno a vždy tu budú spoločnosti, ktoré sa nevzdávajú.
Čo je potrebné urobiť pre záchranu Slovenského vinárstva?
Slovenské vinárstvo ako celok problém nemá. Ťažké to majú vinárstva, orientujúce sa na kvalitu, zväčša z vlastného hrozna, orientujúce sa na gastro, ktoré má už dlhší čas ťažkosti.
Zásadný problém má vinohradníctvo. Dalo by sa pomôcť dotovaním každého predaného kila hrozna, tak aby sme sa priblížili k cene Maďarského hrozna. Tiež by bolo by potrebné prezentovať Slovensko na medzinárodných výstavách, nie na súťažiach, tam ich obchodník s vínom hľadať nebude. Treba vynaložiť energiu na rozhýbanie turistického ruchu. Ideálne by bolo vyzdvihnúť najlepšie reštaurácie a pozvať k nim Michelinských hodnotiteľov. Je nevyhnutné podporovať najskôr pestovateľov hrozna, potom vinárov, ktorí majú aj vinice, potom vinárov a až úplne nakoniec plničov vína. Je tu viac problémov, predovšetkým však treba zmeniť vinársku legislatívu, nastaviť kontrolné mechanizmy, podporiť poctivých a potrestať klamárov.
Už ste niekedy počuli o blockchainovej technológii? Ak áno v akej súvislosti?
Áno počul som. Bolo to v súvislosti s ochranou a sledovaním komponentov v určitej výrobe. Tento systém sa zapája do automobilového priemyslu.
Čo si myslíte o prepojení inovatívnych technológií s klasickým vinárskym remeslom?
Neustále napredujeme aj za pomoci vinohradnícko — vinárskych inovatívnych technológií, čo nám pomáha neustále zlepšovať kvalitu vín.
Myslíte si, že 3IPK riešenie by mohlo zlepšiť situáciu vo vinárstve? Ktorá funkcia sa vám zdá najprínosnejšia?
Za pomoci týchto inovácií je možné začať sledovať pohyb hrozna a vína. To by do budúcnosti mohol byť výborný nástroj pre kontrolné orgány. Zároveň by to mohlo ochraňovať poctivých.
Čo by ste odkázali zákazníkom, ktorí sa chystajú na nákup vína na Slovensku?
Aby kupovali vína od vinárov, ktorí si sami pestujú hrozno. Takýmto spôsobom majú najväčšiu istotu, že pijú naozaj slovenské víno. Znížia tak nezamestnanosť na Slovensku, podporia výber daní, majú väčšiu istotu, že pijú zdravú potravinu, pretože majú istotu pôvodu.
